V Európe každoročne predčasne zomrie približne 300 000 ľudí v dôsledku znečistenia ovzdušia. Najväčším problémom sú jemné prachové častice PM2,5 – mikroskopické nečistoty, ktoré sa dostávajú hlboko do pľúc a krvného obehu, kde môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Keďže ich voľným okom nevidíme, nebezpečenstvo si často ani neuvedomujeme.
Žiaci bratislavskej CZŠ Narnia sa rozhodli, že proti tomuto neviditeľnému nepriateľovi zabojujú. Po šiestich rokoch výskumu, meraní a experimentovania našli riešenie, ktoré môže pomôcť nielen ich škole.
Dedičstvo znečistenia
Keď sa škola v roku 2019 zapojila do medzinárodného projektu Clean Air, žiaci začali merať znečistenie ovzdušia v triedach. Výsledky boli alarmujúce – už počas prvého týždňa sledovania prekročili hodnoty PM2,5 odporúčaný denný limit WHO (15 µg/m³) hneď trikrát. Raz dokonca dosiahli 83 µg/m³!
Tím mladých reportérov sa preto obrátil na odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). „Pri takýchto hodnotách je lepšie nevetrať a používať čističky vzduchu. To je však pomerne drahé riešenie,“ vysvetlil odborník Martin Kremler. Odporučil žiakom, aby sa pokúsili znížiť znečistenie v areáli školy – napríklad obmedzením vstupu áut a výsadbou zelene.
Žiaci triedy zazelenili, no také množstvo rastlín, ktoré by problém reálne vyriešilo, nebolo možné do tried umiestniť. Po odchode pôvodných mladých reportérov na stredné školy výskum prevzali ich mladší spolužiaci a prišli s novým nápadom – využiť machy.
Tajná zbraň – riešenie z prírody
Po konzultáciách s bryologičkou Katarínou Kresáňovou žiaci objavili, že existuje účinný prírodný filter znečistenia ovzdušia. „Machy nemajú žiadne cievne zväzky a práve to im dáva tú superschopnosť – všetko z okolia berú každou jednou bunkou. Prachové častice zo svojej blízkosti priťahujú a pohlcujú. Mnoho zložiek výfukových plynov im dokonca slúži ako potrava, ktorú priamo ‚požierajú‘ a ďalšiu časť rozkladajú pomocou baktérií, ktoré žijú na ich povrchu. Tieto ich zachytávajú a premieňajú na biomasu – zrnká pôdy, ktoré sa potom zhromažďujú pod machom,“ vysvetlila odborníčka.
Žiaci v spolupráci s ňou vytvorili machové kolektory a testovali ich účinnosť v interiéri triedy. Výsledky ukázali, že pri uzavretých oknách kolektory výrazne znižujú prachové častice v ovzduší. Dokázali vyčistiť vzduch v triede. No keď sa okná otvorili, hodnoty PM2,5 prudko stúpli. To priviedlo žiakov k ďalšej otázke: Odkiaľ prichádza znečistenie?
Hlavný vinník: autá pri škole
Odpoveď prišla po ďalších meraniach a konzultáciách s odborníkom SHMÚ Jánom Horváthom, expertom na emisie. Zistilo sa, že znečistenie pochádza najmä z áut, ktoré stávajú pri školskej kuchyni a na parkovisku pod oknami tried. Automobily zásobujúce školskú jedáleň a rozvážajúce obedy do iných škôl z miesta ich prípravy v školskej jedálni ich ZŠ, ako aj autá rodičov, privážajúcich žiakov, často stáli na voľnobeh v blízkosti okien a ihriska.
Ján Horváth zo SHMÚ potvrdil: „Autá na voľnobeh sú dosť veľký problém. Hlavne keď majú studený motor a v zime, majú výrazne vyššie emisie, ktoré sa znižujú až v pohybe nad hranicou 50 km/hod. Emisie exponenciálne rastú, pri voľnobehu sú aj desať až dvadsaťkrát vyššie ako pri optimálnej prevádzke. Odporúčam čakať ďalej od školy a motor vypnúť, chodiť do školy pešo, na bicykli alebo MHD.“
V súčasnosti je parkovisko ďalej od budovy a žiaci začali informovať vodičov o škodlivosti bežiacich motorov. No na zníženie znečistenia to stále nestačilo. A tak sa reportéri vrátili k svojmu objavu – machom.
Machové graffiti: úspech na tretí pokus
Tretia generácia mladých reportérov prišla s nápadom využiť machy aj vonku. Rozhodli sa pokryť betónový plot školy machovými grafitmi – nápismi a vzormi vytvorenými z machu, ktorý by fungoval ako prírodná čistička vzduchu. S návrhom oslovili Magistrát Bratislavy. V participačnom projekte Deti pre Bratislavu ho predstavili a obhájili pred primátorom a zástupcami mesta a získali finančnú podporu na jeho realizáciu. Prvé dva pokusy neuspeli – mach vyschýnal alebo ho zničili deti hrajúce sa v okolí, obrali ho vtáci, ktorí ho použili do hniezd. Žiaci sa nevzdali. Vytvorili tretiu verziu, pri ktorej bol mach zasadený do vrstvy špeciálnej murovacej hmoty na drevených paneloch. Tá priniesla úspech. Merania ukázali, že vzduch v ich okolí sa vyčistil.
„Merania ukázali, že vzduch sa tu vyčistil natoľko, že aj pri otvorených oknách v triedach neprekračujeme bezpečné hodnoty,“ pochválili sa mladí reportéri.
Riešenie, ktoré sa dá replikovať
Machové panely vzbudili pozornosť rodičov, pedagógov aj zástupcov magistrátu. „Je úžasné vidieť, ako tri generácie mladých ľudí dokázali vytrvať a nájsť funkčné riešenie,“ povedala mamička dvoch detí, ktorá sa zapojila do brigády pri inštalácii machových panelov. „Moja staršia dcéra na tomto výskume pracovala, mladšia už vidí jeho výsledky. Je krásne sledovať, ako deti zlepšujú svet okolo seba.“ „Ich vynaliezavosť a vytrvalosť ukazujú, že environmentálne problémy môžu mať jednoduché, prírodné riešenia aj keď nájsť ich vyžaduje čas, úsilie a odvahu. Som hrdá na to, že naše deti ich prejavili,“ dodala ďalšia matka, ktorá sa na brigáde do tvorby machovej steny zapojila aj s mladšími deťmi.
Víťazstvo mladých a prírody
Hoci aktuálne je ich stena čiastočne zničená, mladí reportéri sa nevzdávajú a pripravujú sa na jej opravu a šírenie svojho nápadu do ďalších škôl. Ukázali, že aj malá komunita môže mať veľký dopad na kvalitu ovzdušia – a že príroda ponúka odpovede na otázky, ktoré si často ani nekladieme.
Meno autora/autorov (11 – 14 roční)
Timotej Taliga, Martin Vaško, Diana Stránska, Simona Gerhátová, Natália Pospiš, Monika Ihringová
