Na začiatku bol jednoduchý oznam:
Pozvánka na skvelú jarnú brigádu
Milé rodiny Narnie!
Pozývame všetky Vaše šikovné ruky na tradičnú spoločnú jarnú brigádu v sobotu 1.4.2017 v čase od 8:00 do 13:00. Tí, ktorí ste ešte nezažili atmosféru jarnej brigády by ste si ju rozhodne nemali nechať ujsť! Bude super nálada- ktorú zabezpečíme spolu + material, ochranné prostriedky a výborný guláš, ktoré zabezpečilo OZ zo zamestnaneckého grantu jedného z nás- rodičov. Rezervujte si preto sobotu 1.apríla. Začíname medzi 8:00 a 8:30 a stretneme sa pri tenisových kurtoch. Oceníme dobroty z Vašej kuchyne, prípadne iné pochutinky, ktoré prinesiete. Taktiež sa zídu pracovné nástroje a pomôcky. Tešíme sa na Vás!
PS: Najusilovnejšie deti sa budú môcť povoziť v bágri.
Koľko ľudí zareaguje na takýto oznam? Kto venuje dobrovoľníckej práci na verejnom pozemku veľkú časť svojho víkendu? A prečo vlastne?
“Keď sme brigádu ako rodičia zažili prvvý raz, išlo o to, aby sme priestor , ktorý sa vďaka hrubému znečisteniu a kope použitých ihiel a striekačiek nedal použiť na nič, zmenili na bezpečný. Bola to naozaj špinavá a namáhavá práca, no vraveli sme si, že mať uprostred sídliska také veľké prírodné priestranstvo a nemôcť ho využívať je škoda. A tak sme si vyhrnuli rukávy, popasovali sa s horami odpadu, náletovými drevinami, zničenými zbytkami dávneho ihriska. Priestor sa zmenil z nebezpečného na využiteľný a to umožnilo vstup našich deí zo školy, ale pritiahlo to aj rodiny zo sídliska, ktoré zrazu v bezpečnom prostredí mohli začať žiť a hrať sa v blízkosti svojich bytov. Ako sme miesto vlastnoručne menili a spolu s deťmi zažívali radosť z jeho premeny a pocitu vnútorného spojenia s ním, ťahalo nás to vpred. Čisté miesto bolo fajn, ale priam zobúdzalo fantáziu- bavili sme sa spolu o tom, čo všetko by sme v ňom mohli vytvoriť, aby nám tu bolo nielen bezpečne, ale aj zaujímavo, zmysluplne, hravo, radostne a zdravo… A od predstavy viedla k činom krátka cesta- rozprávali sme sa s ostatnými rodičmi, so svojimi deťmi, snívali a potom spolu hľadali cesty, zdroje a sily a menili postupne svoje sny na skutočnosť. Je to cenná lekcia pre nás všetkých- vlastnoručne tvoriť svoje sny. No a ke´d sme videli, ako s radosťou tento priestor spolu využíva škola, naše deti a rodiny zo sídliska, bolo jasné, že máme spoločné predstavy , sny a túžby… a vieme ich vlastnoručne meniť na skutočnosť. A tak to robíme najlepšie ako vieme. S deťmi, známymi, susedmi a najmä s radosťou. “
V sobotu 1.4. prišlo takto dobrovoľnícky pracovať rekordných 300 ľudí! Rodičťia, ktorí nadchli ďaľších rodičov, deti a učiteľov urobili obrovské množstvo práce :
Premiestnili kryté pieskovisko ku altánku, Pripravili nové miesta na záhony ,Vyčistil sa celý areál od odpadkov, Namaľovali herné prvky, Opravilo sa pieskové doskočisko, Zoškrabala stará antuka z oválu a zarovnal sa povrch,Dokončili sme outdoorovú pitnú fontánku,osadili sa nové stojany na bicycle, vytvorili kopec na súkromné sánkovanie pri altánku a mnoho ďaľšieho.
Priestor okolo Školy je na nepoznanie zmenený- nielenže je bezpečný, má funkčné športoviská, ihriská, herné prvky, prírodné outdoorové “telocvičné” prvky, minizáhradu, miesto na skejtovanie atd., ale hlavne je priestorom, kde sa STRETLI ĽUDIA.
Ľudia, ktorí sú presvedčení, že sú zodpovednmí za svet, v ktorom žijú oni a ich deti. A preto tvoria spolu nielen bezpečný, kreatívny priestor a menia vonkajšie prostredie,ale dávajú si záležať aj na tvorení vzťahov , v ktorých žijú. Zahrnuli do sveta , v ktorom žijú, aj všetkých ostatných blízkych I vzdialenejších ľudí- zo Školy, zo sídlisk, či náhodných okoloidúcich, pre ktorých je vždy otvorenmé. Doslova. Lebo veria, že svet je spoločné miesto pre nás všetkých.
Odpoveďou na otázku, kto pride cez víkend dobrovoľne pracovať na pozemku, ktorý mu nepatrí, je teda tá najkrajšia možná: prišlo 300 ľudí, ktorí nás svojím konaním učia, že nemusíme niečo vlastniť na to, aby sme sa ku tomu správali ako k “nášmu”. Lebo v konečnom dôsledku celý svet, v ktorom žijeme, tvoríme, učíme sa, pohybujeme, je “náš” spoločný- aj priestor, aj vzťahy a podľa toho, ako to uchopíme, tak sa v ňom budeme mať.
“ Je dôležité, aby naše deti žili v prostredí, na ktorom im záleží- ktorého sa cítia súčasťou a vedia byť zaň zpodpovedné. A aby to bolo prostredie, ktoré je rovnako dobré a otvorené pre naše deti, ako aj pre kohokoľvek iného, kto je jeho súčasťou- ľudia z okolia, deti z blízkych škôl…. “
{jcomments off}
