V našej bratislavskej Narnii sme v týždni 11.-15.11.2024 mali rôzne aktivity, ktorými sme si pripomenuli udalosti roku 1989.
Snažili sme sa historické udalosti priblížiť postupne rôznymi spôsobmi. Samozrejme sme si pustili aj rôzne filmy o období komunizmu.
Mali sme aj prednášky o historických informáciách a súvislostiach spojených s obdobím komunizmu.
Najmä naši mladší žiaci mali aj možnosť stretnúť niektorých zo svojich starých rodičov, ktorí im rozprávali svoje zážitky z čias, kedy boli mladí a chodili do školy. Všimli si veľa kontrastov.
Časť z nás – učiteľov, pri tomto rozprávaní tiež zistila nové veci, lebo mnohí sme vo veku, kedy sme už komunistické časy priamo nezažili a v škole nás o tom nikto „nestihol“ učiť. Tieto obdobia sa z našich skúseností v školách nestíhajú učiť, či sa im učitelia dejepisov vyhýbali.
Zažili sme aj prednášku cestovateľa Martina Navrátila, ktorý nám priblížil z prvej ruky život v Severnej Kórei.
Celý týždeň sme sa postupne chystali na štvrtok, kedy sme si vyskúšali „modelový deň komunizmu“. Všetci dostali špeciálny list v ktorom boli vyzvaní na správne oblečenie a nachystanie sa na tento deň. Žiaci v nevhodnom oblečení boli trestaní. Nesprávna desiata a imperialistické či buržoázne paškvily boli zabavované (napr. sladkosti…mňam). Celú školu sme prerobili výzdobou a aj správaním sa. Učitelia boli zrazu súdružky a súdruhovia, boli veľmi prísni a slepú poslušnosť vyžadujúci. Žiaci museli byť úplne ticho a odpovedať len na priame otázky presne tak, ako bola odpoveď očakávaná. V škole chýbali mydlo, toaletný papier a podobné vymoženosti a tak osobné zásoby žiakov sa stávali občas dobrovoľne zdieľanou pomocou, či predmetom súbojov.
Náboženstvo a angličtina sa vyučovala len potajme v sklade v podzemí školy a keď išla okolo kontrola učiteľov, museli sa tváriť, že tam brigádujú s opravou a umývaním vecí.
Niektorí žiaci sa snažili zorganizovať štrajk a revolučné stretnutie. Ich snahy boli marené učiteľmi, ktorí podobné momenty tvrdo trestali, ale aj inými spolužiakmi, ktorí sa rozhodli ich udať výmenou za výhodu, či odpustenie nejakého trestu.
Tento deň nakoniec vyústil až do revolúcie, v ktorej sme si pripomenuli piesne, heslá a osobnosti tých dní. Deti si vyrobili aj vlastné transparenty.
Spievali sme si aj piesne Lasicovu Do batôžka si nalož pretvárky, lož a faloš, Hoffmanovu Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len… a pridali sme aj Slovenskú hymnu. Z historických záznamov sme si pustili aj Modlitbu pro Martu.
Na konci sme si tento zážitok spolu reflektovali. Snažili sme sa, aby žiaci preniesli túto tému aj späť do svojich rodín a ku pamätníkom, aby im to pomohlo sa lepšie pýtať a rozumieť.
Niekoľko myšlienok, ktoré sa nám z tohto zážitku vynorili:
1. Dnešná doba je DAR ktorý sme dostali od našich predkov. Oni z chudoby, neslobody a útlaku vybojovali dobu slobody, slobody názorov, vierovyznaní, vzdelávania, cestovania, podnikania, hojnosti vecí… Každá doba má svoje veľké problémy, ale nie sme niekedy natoľko kritickí, že dobré veci nevieme oceniť? To nás priviedlo ku:
2. VĎAČNOSTI a otázke záväzku – ako tento dar používame? Tento dar sa dá VYužiť aj ZNEužiť. Ako sme na tom? Pri udalostiach 1989 Václav Havel povedal „Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.“ Zdalo sa nám to samozrejmé, že to s tým súvisí. Heslá ako „nechceme násilie“ a „nie sme ako oni“ … ako je to dnes? Sme láskaví a pravdiví?
3. OBJAVY – niektorých z nás to prekvapivo bavilo. Niektorí z nás – učiteľov sme v sebe totiž objavili, že to má v sebe niečo lákavé. Mať moc. Ticho v triede. Deti striehnuce na môj pohľad a poslušne ticho opisujúce poznámky do zošita. Vyriešiť spor kľačaním v kúte a keď zvoní zarevať „to zvoní len pre mňa, ty si píš ďalej“ a nieto toho, kto by ho pri hocičom spochybnil. Hneď sme si vedeli predstaviť v takom režime učiť aj dvojnásobne veľké triedy. Teda… odučiť v nich v tichu a disciplíne a bez otázok včas všetko učivo… Časť detí však tiež uvítala ticho, pokoj, jasnú inštrukcie bez potreby formulovať postoj či hľadať iné ako šablónové riešenie či hľadaní spolupráce v skupine. Dopredu je jasné aké odpovede a správanie sa čakajú.
Iná časť z nás objavila v sebe aj presný opak – tak strašne nám bolo ťažké sa vžiť do role takéhoto typu učiteľa, lebo pre nás je najdôležitejšie, aby sme s deťmi boli kamaráti. Vytvárať si odstup a nebyť závislý od toho, či ma žiak má rád a či som jeho obľúbený učiteľ, je nemožné. A tak sa zdá, že sme sa aj my, učitelia, učili spolu s našimi žiakmi a objavovali o sebe dôležité veci. To, že sa nám to však občas naozaj darilo hrať podčiarkuje aj počet detí, ktorých takýto režim rozplakal a potrebovali vystúpiť na chvíľu z hry a predýchať ju, aby sa do nej znovu vrátili. Pre niektorých boli neznesiteľné hranice to, že nikoho nezaujímalo, čo si myslia a museli byť ticho. Pre ďalších to, že museli opakovať prísne komunistické a ateistické tézy. Pre ďalších zase to, že niekto požaduje aby si zotreli make-up.
4. POSTREHY
V jednote je sila, ale jednotná bola aj stavba babylonskej veže. Jednota nestačí. Čo nás zjednocuje môže byť aj zlá vec.
Znovu sa stavajú (akoby zo dňa na deň) múry podobné Berlínskemu. Aj naši žiaci poznajú rozdelenie ľudí na dobrých a zlých. Na MY dobrí a ONI zlí. Vlastne tu je nová studená vojna prebiehajúca na sociálnych sieťach, v našich rodinách a prácach našich rodičov…
Slobodu a možnosti dnešnej doby máme veľmi radi. Je pre nás ale ťažké povedať, čo konkrétne a presne máme robiť, aby to tak aj zostalo naďalej. Čo znamená byť pravdivý a láskavý v dnešnom svete? Aké nebezpečenstvá striehnu na našu spoločnosť a aké na nás osobne?
A tak si teraz v rôznych reflexiách zapisujeme a zaväzujeme sa do ďalšej 5-ročnice, čo urobiť o tých päť rokov lepšie, inak a zopakovať, aby tento zážitok mal naďalej čo najväčší zmysel pre všetkých zúčastnených. Jedna z vecí, ktorú sme si uvedomili je, že pamätníci nám postupne odchádzajú a je najvyšší čas si viaceré príbehy zachytiť trvácnejšie…
Snáď sa uvidíme o ďalších päť rokov súdruhovia a súdružky! Budeme sa vás pýtať, ako ste naložili so svojou päťročnicou práce na láske a pravde…
…a dúfame, že to o tých päť rokov bude znovu tak trochu len hra a kontrastný zážitok a nie nová realita.
17.11. Narnia
