-Ani som nevedel, že som urobil dobrý skutok.- povedal jeden z dvoch chlapcov, ktorý práve získal ocenenie Čin mesiaca https://youtu.be/eDTcrv_NsP8
– Ani ja…- povedal druhý z nich. – Ja som si myslel, že robiť dobrý skutok je také ťažké… Ako v rozprávkach, keď musíš poraziť draka alebo tak. A toto sme chystali pre Elu a celý čas sme sa tešili, že ako sa bude ona tešiť. Nebolo to ani trochu namáhavé….
Kým som im robila fotky s Elou, stále neveriacky čítali svoje ocenenie a čudovali sa, že ho získali práve oni.
Ela je ich kamoška a nemohla sa zúčastniť brigády v škole, na ktorú sa tešila. Chlapci jej napísali pohľadnicu (sem by som vložila jej fotku) a pripravili kvietok na zasadenie, aby aj ona mohla byť súčasťou skrášľovania prostredia, na ktoré sa tešila. Keď prišla do školy, dostala potom do daru nielen ten kvietok, ale najmä ten pocit, že na ňu niekto myslel a vymyslel to tak, aby sa predsa len stala súčasťou niečoho, čo jej nemohlo byť dopriate.
A ja som rozmýšľala nad tým, ako sa stalo, že deti považujú dobré skutky za niečo namáhavé, niečo, pri čom sa nadrieš a pritom ich denne a s radosťou robia, ani o tom nevedia. Zrejme je to tým, že robiť dobro je pre deti radostné a prirodzené, ale pritom sa už stihli v živote naučiť, že na dosiahnutie toho, aby bolo dobre, treba vynaložiť istú námahu.
Aj preto každomesačná aktivita Čin mesiaca má pre ne obrovský význam- zameriavajú svoju pozornosť na dobré činy , ktoré robia ich spolužiaci, zapisujú ich a podávajú návrhy na ocenenia. Učia sa vidieť a oceňovať dobro vo svojom dennom živote. Pomenovávať tie „malé skvelé veci“, ktoré pre seba navzájom robíme, bez toho, aby sme si uvedomovali, že práve toto môže byť dobrý skutok, pretože ich robíme prirodzene a s radosťou. A keď si ich potom niekto všimne a pomenuje, zrazu aj iné deti zašumia:
– Veď toto predsa robievam aj ja! A pri najbližšom stretnutí s podobnou situáciou zrazu vedia, ako sa zachovať- ľahšie a s radosťou.
Tento mesiac detská porota mala naozaj ťažkú prácu- vyberala z 35 návrhov na ocenenie, z toho do finále posunula 9. Každý raz deti vravia, aké ťažké je rozhodnúť sa, komu z tých pre ne najkrajších činov ocenenie prideliť. Porovnávať dobro s dobrom je zložité. Posúďte sami:
• Pomáhali mi, keď som sa porezala.
• Požičala mi 20 centov na vodu, keď som nemala a bola som smädná
• Opýtala sa, či potrebujem pomoc
• Dobrovoľne ostali v triede upratovať, keď sme šli do knižnice
• Pomohli celej triede vyrobiť novinové hviezdy
• Prijatie v tíme triedy
• Poslali mi pohľadnicu a sprostredkovali sadenie kvetu, keďže som sa nemohla zúčastniť brigády
• Zámer písať činy a chváliť
• Hrala sa so mnou ,keď som bola smutná
To všetko takto jednoducho zapísali deti, pre ktoré to bolo v danom okamihu veľmi dôležité. Za každým tým riadkom je celý príbeh. Tak nejako možno začínal aj príbeh ľudí, ktorí nás vždy na veľkom openingu Činom mesiaca sprevádzajú- sú to rôzni ľudia, pre ktorých je dobro prirodzené. Prídu a podelia sa o ten svoj príbeh.
Tento mesiac to boli Luptákovci, ktorí sú rodičmi detí z našej školy a okrem toho sú aktívni dobrovoľníci, takže sme sa s nimi o téme dobrovoľníctva a tom, čím žije celá ich rodina, porozprávali. Ich príbeh a aktivity , ktoré robia pre školu, získali aj ocenenie Čin roka 2016/2017, ktorý ich ako prekvapenie čakal na big openingu druhého stupňa.
Ďakujeme im za to, rovnako ako všetkým, ktorí s nami zažili októbrový Čin mesiaca. Ja si z neho odnášam to, čo pomenovali Luptákovci, objavili Adam so Šimonom, ktorí ocenenie získali a čo je aj našim deťom zrazu bližšie:
– Robenie dobra je prirodzenou súčasťou našich životov. Vnáša nám do nich radosť, ktorú zažívame spolu s ostatnými, ktorých sa naše činy dotýkajú.
{jcomments off}
