Deti pomáhajú (nielen) deťom.

 

-Poznáte slovo dobronoš ? Viete, kto to je?- zaznela otázka na jednom veľkom openingu tried 1.stupňa .
A hoci slovo poznali len deti, ktoré sa minulý rok takým dobronošom samé od seba stali, jeho význam uhádli všetci-
-Dobronoš je predsa ten, kto nosí dobro...
- A ako sa dá nosiť dobro?
- V sebe, predsa...
-A dá sa priniesť aj ostatným? Ako? ...

-Poznáte slovo dobronoš ? Viete, kto to je?- zaznela otázka na jednom veľkom openingu tried 1.stupňa .
A hoci slovo poznali len deti, ktoré sa minulý rok takým dobronošom samé od seba stali, jeho význam uhádli všetci-
-Dobronoš je predsa ten, kto nosí dobro...
- A ako sa dá nosiť dobro?
- V sebe, predsa...
-A dá sa priniesť aj ostatným? Ako? ...


Z nápadov by sa mohli poučiť mnohí dospelí, no u nás sa „nepoučuje“ , u nás sa žije. A tak naši hostia veľkého openingu- manželia Tvrdoňovci a ich deti, išli hneď do akcie a nechali deti zažiť, ako sa dá darovať dobro. Najskôr ocko mama Tinka porozprávala, ako sa zrodilo v ich, ako a prečo sa oň začali deliť a predstavila nám niekoľko málo z mnohých úžasných aktivít, ktorými vnášajú dobro do života iným. Potom ocko vyzval tri naše deti, aby s ním zahrali „hru“ a zapojil aj ostatných- jedno dieťa hralo normálne dieťa, ktoré ráno vyskočí z postele a môže ísť do školy. My všetci sme boli autá a prekážky v ceste. Terazka, kjtorá hrala dieťa, cestu hravo zvládla.
Potom nasledovala hra na dieťa, ktoré nevidí. Bolo jasné, že ak ho nejako nepodporíme, ak mu nepomôžeme, tak bude musieť ostať sedieť doma. A tak...sne sa na chvíľu všetci ocitli v jeho koži a zažili, aké to je byť odkázaní na pomoc iných... Bol to tak silný zážitok, že ke´d sa jedno z „hrajúcich detí“ pokúsilo previesť to nevidiace do školy, my ostatní sme nedokázali iba tak sedieť a tak sa mu nakoniec autá, i všetky prekážky samé uhýbali z cesty, tak veľmi nám záležalo na tom, aby neostal doma a sám...Na okamih sme sa stali všetci jeho očami. A potom, potom už sme dokázali vidieť dobro všade. A nielen ho niesť v sebe, ale aj obdarúvať ostatných.
Tvrdoňovci nám ukázali niekoľko príbehov, ktoré zachytili a napísali ľudia, ktorí sa pozerali na svet okolo seba tak, ako sme sa na moment mohli my, keď sme sa hrali na dieťa, ktorému bolo treba pomôcť. Dozvedeli sme sa, kde sú všetky zapísané a aj to, ako sa môžeme stať ich dobronošmi.
A potom už sa spustila lavína- v triedach sme spolu na dakujeme.sk vybrali príbeh, ktorý chceme podporiť a hľadali cesty a spôsoby, ako na to. Keď sa tak zrazu ocitneme v životných príbehoch detí aj dospelých, ktorí naozaj potrebujú pomoc, je ťažké vybrať si spomedzi toľkých príbehov ten „náš“. Je príliš mnoho tých, ktorým sa dobro zíde ako soľ a my sme okrem snahy pomôcť cítili aj veľkú vďačnosť za to, že svet je plný ľudí, ktorí vedia vidieť, že niekto pomoc potrebuje a pustia sa do akcie.
Ako to dopadlo?

 

Triedy prvého stupňa sa stali Dobronošmi pre 26 príbehov a na pomoc v nich vyzbierali a poslali celkom 1653,13€.
Najdôležitejšie ale je, že spoliu s niekým na okamih prežívali jeho príbeh, ktorý im nebol ľahostajný a snažili sa, ako jeho súčasť, zmeniť ho k lepšiemu. A taqk deti ukázali, že dokážu niečo, čo nedokážu mnohí dospelí- stať sa súčasťou životných príbehov neznámych ľudí a pomôcť im preto, že to skrátka potrebujú. Sme radi, že nás navštívili Tvrdoňovci, pre ktorých je takáto neuzištná pomoc každodenným chlebom a ďakujeme, že sme mohli z neho tiež ochutnať. Ich láskavosť a nadšenie pomáhať sú skrátka prenosné- a deti ich zachhytili tým najkrajším možným spôsobom.

FaLang translation system by Faboba